Ako funguje magnet?

Bežná hmota je zložená z častíc ako sú protóny, neutróny a elektróny a všetky majú základnú vlastnosť: kvantový mechanický spin. Spin dáva každej tejto častici určité magnetické pole. Pretože priemerný mikroskopický kúsok hmoty obsahuje obrovské množstvo týchto častíc, by sa dalo očakávať, že všetka hmota bude magnetická. Napriek tomu to tak nie je.

V každom atóme a molekule je spin týchto častíc prísne usporiadaný podľa Pauliho vylučovacieho princípu. Tento princíp usporiadanie spinu ale neplatí na veľkú vzdialenosť medzi atómami a molekulami. Bez tohto vzdialeného usporiadania tu nevzniká sieťové magnetické pole, pretože magnetický moment každej z častíc je vyrušený momentom ostatných častíc.

Permanentné magnety sú zvláštne v tom, že u nich vzdialené usporiadanie existuje. Najvyšší stupeň usporiadania existuje v magnetických doménach. To sa dá prirovnať k mikroskopickým susedstvom, v ktorých je silné pôsobenie medzi časticami a výsledkom toho je vysoká úroveň usporiadanosti. Čím vyššia je usporiadanosť v doméne, tým silnejší je výsledné pole. Vzdialené usporiadanie (a výsledné silné magnetické pole) je hlavným znakom feromagnetických materiálov.

Pre trvalé magnety sa používajú materiály, označované súhrnne termínom "magneticky tvrdé materiály". Ich základná magnetickú vlastnosťou je schopnosť zachovať značnú magnetickú polarizáciu aj po ukončení pôsobenia vonkajšieho magnetického poľa.

Prítomnosť magnetického poľa sa prejavuje tzv. Magnetickými javy a účinky. Pre laického pozorovateľa sú zrejmé najmä jeho silové účinky na okolité tzv. Feromagnetické látky predovšetkým v blízkosti tzv. pólov zdroja magnetického poľa. Dohodou bolo stanovené označenie magnetických pólov:

Severný pól - medzinárodne označený písmenom "N" a na zdrojoch magnetického poľa (napr. Na permanentných magnetoch) býva označený farebným pruhom. Dohodou bolo stanovené, že siločiary magnetického poľa v mieste severného pólu vystupujú z telesa zdroja magnetického poľa.

Južný pól - medzinárodne označený písmenom "S" a na zdrojoch magnetického poľa (magnetoch) býva bez označenia. Dohodou bolo stanovené, že siločiary magnetického poľa v mieste južného pólu vstupujú (vracajú sa) do telesa zdroja magnetického poľa. Vnútrom telesa zdroja magnetického poľa siločiary pokračujú k severnému pólu a tvoria uzavreté krivky.

V praxi sa tiež veľmi často využíva poznatok, že nestejnojmenné póly dvoch zdrojov magnetického poľa sa priťahujú a rovnomennej sa odpudzujú (fyzikálny princíp napríklad tzv. "Magnetického vankúša").